Home

Aká je skutočná sila pandémie COVID-19 ?

Trochu iný pohľad na epidémiu COVID-19 založený na faktoch a analýzach dát

COVID-19: 10 kľúčových otázok a (ne)odpovedí na aktuálnu tému.  

COVID-19 kompletne nabúral život nám všetkým. Začalo to rušením naplánovaných dovoleniek, pracovných ciest či výletov s deťmi. Neskôr sme prestali navštevovať svojich starých rodičov a mnohí prišli o prácu. Väčšina z nás si myslela, že sa situácia o pár dní upokojí a všetko sa vráti do starých koľají, no opak sa stal pravdou.

Verejnosť momentálne prežíva strach. Strach z toho, ako sa situácia vyvinie, ako bude vírus postupovať a koľko obetí si vyžiada. Strach o život v posledných dňoch dopĺňa aj strach o ekonomickú a sociálnu budúcnosť krajiny. Tieto obavy vychádzajú najmä z každodenných negatívnych informácií o Taliansku, Španielsku, či v poslednej dobe o USA. Strach a neistota je umocnená aj prognózami Inštitútu zdravotnej politiky (IZP), ktorý hovorí, že vrchol epidémie sa očakáva až v polovicu júla. Pri tom najlepšom scenári, pri zachovaní súčasných opatrení, ktoré majú obrovský vplyv na sociálno-hospodársky chod štátu.

Väčšina z nás si začína uvedomovať, že v stave, v ktorom žijeme dnes, sa nedá dlhodobo fungovať. Možno aj vy hľadáte odpovede na otázky, ktoré Vás v súvislosti s koronavírusom najviac trápia a ktoré vám doteraz neboli zodpovedané.

Preto Vám v tomto článku prinášame 10 kľúčových otázok a (ne)odpovedí spojených s aktuálnou koronakrízou, pričom našou primárnou snahou nie je nájsť jediné a správne riešenie danej situácie ale otvorenie diskusie o danej problematike aj medzi bežnými občanmi, aby tí, ktorých sa to týka najviac vedeli na základe akých údajov sa vláda rozhodla prijať dané opatrenia, spraviť si vlastný názor na to, či sú správne, adekvátne a koľko by mali ešte trvať. Cieľ nás všetkých je predsa spoločný, a to zabezpečiť aby epidémii podľahlo čo najmenej ľudí a aby sme sa všetci čo možno najrýchlejšie mohli vrátiť k životu, ktorý sme žili pred 6.3.2020. Široká diskusia je preto určite potrebná. Je podľa nás nevyhnutné, aby sme súčasnú situáciu prestali vnímať cez strach, neistotu či paniku a začali sa na ňu pozerať cez štatistiky a informácie z viacerých zdrojov (nie len tých, ktoré dostávame z hlavných médií).

V žiadnom prípade však nenabádame na porušovanie pravidiel, rešpektujme nariadenia vlády, no to neznamená, že o danej téme nemôžme diskutovať a pozerať sa na vec aj z inej stránky.

Postupne si v článku rozobereme týchto 10 otázok:

1. Čo je vlastne simulácia nákazy? Čo z nej vieme vyčítať a ako ju vieme ovplyvniť?
2. Čo je to parameter R0 a ako sa počíta?
3. Môžeme za začiatok šírenia vírusu považovať deň odhalenia prvého prípadu?
4. Je počet nakazených v takom rozsahu, ako udávajú oficiálne štatistiky?
5. Aká je smrtnosť a úmrtnosť na COVID-19?
6. Je % smrtnosti v rámci každej vekovej skupiny rovnaká?
7. Prečo je tak vysoká úmrtnosť v Taliansku v porovnaní s inými krajinami?
8. Hrozí Slovensku Taliansky scenár?
9. Aká je úmrtnosť na COVID-19 v porovnaní s inými príčinami úmrtí?
10. Aká je skutočná sila pandémie a akou cestou sa vybrať ďalej?

Otázka č.1: Čo je vlastne simulácia nákazy? Čo z nej vieme vyčítať a ako ju vieme ovplyvniť?

Simulácie priebehu nákazy, na základe matematických modelov, nám majú slúžiť nato, aby sme vedeli odhadnúť, ako sa šírenie vírusu bude vyvíjať v najbližšej budúcnosti. A to z dôvodu, aby sme vedeli predpokladať, či je krajina a jej zdravotníctvo schopné zvládnuť liečbu nakazených a chorých obyvateľov v očakávanom počte.

V jednoduchosti povedané – simulácia nákazy je niečo ako predpoveď počasia. Pri počasí, meteorológovia odhadnú, kedy bude pršať a my sa pripravíme na dážď tak, že si zoberieme dáždnik. V prípade vírusu, epidemiológovia odhadnú, akú silu vírus nadobudne, kedy ju nadobudne a odporučia kompetentným predstaviteľom vlády, ako v boji s vírusom postupovať. Simulácia poskytuje tieto základné informácie [zdroj]:

1. Ako dlho sa vírus bude šíriť naprieč sledovaným územím (obec, mesto, celá krajina). (Bod T0TK na obrázku nižšie)

2. Kedy nastane vrchol šírenia vírusu. (TP na obrázku nižšie).

3. Koľko ľudí bude vo vrchole šírenia vírusu nakazených (MAX nakazených na obrázku nižšie).

4. Koľko všetkých ľudí bude vírusu na konci simulácie vystavených (v bode Tk). S tým, že by už mali byť na vírus v budúcnosti imúnni.

Obr. 2 Príklad šírenia simulácie priebehu ochorenia

Priebeh simulácie, teda to, ako bude krivka šírenia vyzerať, je ovplyvnené viacerými vstupnými parametrami. Najzakladanejší, najkľúčovejší je tzv. „Základné reprodukčné číslo“ (The Basic Reproduction Number), označený ako R0.

Otázka č.2: Čo je to parameter R0 a ako sa počíta?

Základné reprodukčné číslo (R0) určuje, koľko ľudí je schopný šíriteľ (teda nakazený) ďalej nakaziť. Ak je R0 napríklad 2, znamená to, že šíriteľ nákazy je schopný nakaziť v priemere 2 ďalších ľudí (takých, ktorí ešte neboli predtým nakazení). To znamená, že ak máme na začiatku 1 nakazeného, ten nakazí 2 ľudí (1×2=2), tí dvaja ďalších 4 ľudí (2×2=4), tí štyria ďalších 8 ľudí (4×2=8) a tak ďalej.

Treba si však uvedomiť, že ide iba o priemer. Napríklad, ak máme v obci 11 ľudí, ktorí majú v sebe vírus a sú potenciálni šíritelia ochorenia, môže sa stať, že jeden z nich nakazí až ďalších 20 ľudí v obci (môže ísť o tzv. „super šíriteľa“), a tí zvyšní 10 nakazia spolu len 2 ďalších ľudí v obci. Výsledkom je, že 11 ľudí nakazí spolu 22 ľudí, výsledné R0 je naozaj 2 (11 ľudí nakazili 22 ľudí), avšak neplatí, že vždy jeden človek nakazí 2 ďalších ľudí.

Taktiež neplatí, že od začiatku šírenia vírusu až po koniec šírenia je hodnota R0 konštantná. Na hodnotu R0 totiž vplývajú 3 základné ukazovatele, ktoré sa môžu meniť prakticky každý deň. A to:

1. Infekčný čas – doba, počas ktorej jedinec potenciálne šíri ochorenie. Podľa viacerých zdrojov, sa aktuálny odhad infekčného času pre COVID-19 pohybuje od 7 do 12 dní, Avšak iba v prípade ľudí, ktorí neprejdú do tzv. samo karantény po prejavení príznakov (začnú sa liečiť doma). Navyše, nie každý nakazený je aj infekčný. Telo sa môže s vírusom vysporiadať skôr, ako sa človek dostane do infekčnej fázy. [zdroj] [zdroj]

2. Pomer ľudského kontaktu – Ide o priemerný počet blízkych kontaktov, s ktorými sa infikovaný jedinec stretne počas infekčnej doby. Blízky kontakt je však iba taký kontakt, ktorý spĺňa dva predpoklady: ste v kontakte viac ako 15 minút na vzdialenosť maximálne 2 metre [zdroj].

3. Šanca prenosu choroby – Šanca prenosu choroby pri blízkom kontakte medzi ohrozeným (ešte nenakazeným) a infikovaným jedincom, vyjadrená percentom. Nie vždy totiž prenesiete vírus na človeka, aj keď ste spolu 15 min na vzdialenosť menej ako 2 metre.

Výsledné R0 sa vypočíta ako súčin spomenutých veličín [zdroj]:

R0 = Infekčný čas x Pomer ľudského kontaktu x Šanca prenosu choroby

V prípade COVID19 vedci a epidemiológovia uvádzajú hodnotu R0 medzi 1.4 –3.9. (priemer 2,65) [zdroj].

V prípade, ak je priemerné R0 menšie ako 1, vírus pomaly zaniká, pretože 1 človek nenakazí v priemere ani jedného ďalšieho človeka. To znamená, že vírus nemá schopnosť sa ďalej šíriť populáciou.

Vírus sa však časom prestane šíriť aj v prípade, ak je R0 väčšie ako 1. A to z dôvodu, že už postupne stráca potenciálnych hostiteľov (v momente, keď už väčšina obyvateľov vírus prekonala). V takom prípade hovoríme o tzv. kolektívnej imunite

Na obrázku nižšie môžete vidieť účinok parametru R0 na predpokladaný priebeh simulácie nákazy (R0 1,65/1,4/1,2). Čím menšie R0, tým „plochšia“ krivka priebehu nákazy [zdroj].

Stanovenie R0 pri simulácií nákazy je naozaj kľúčové. Nesprávny odhad R0 či už pred prijatými opatreniami na potlačenie šírenia vírusu alebo po nich, môže zásadne ovplyvniť presnosť predikcie modelu.

Pre porovnanie, Česko, na rozdiel od nášho IZP, odhaduje R0 po zavedení reštrikcií iba na úrovni 1,1 (IZP odhaduje 1,65 po zavedení reštrikcií, 2,4 pred zavedením reštrikcií).

Británia ide dokonca ešte ďalej, a odhaduje, že po zavedení reštrikcií kleslo priemerné R0 až na hodnotu 0,62 [zdroj].

Pri tvorení každej simulácie a pri stanovovaní predpokladaného R0 je taktiež veľmi dôležité poznať približný začiatok šírenia vírusu. Od definovania začiatku šírenia sa totiž odvíja aj stanovenie dátumu, kedy môžeme očakávať vrchol šírenia vírusu.

3. Môžeme za začiatok šírenia vírusu považovať deň odhalenia prvého prípadu?

Väčšina krajín pri svojich matematických modeloch udáva sa začiatok šírenia vírusu deň odhalenia prvého prípadu. Viacerí epidemiológovia sa však zhodujú, že koronavírus sa začal šíriť už omnoho skôr. V Číne, v krajine, z ktorej sa vírus rozšíril do celého sveta, bol prvý pozitívne testovaný pacient zachytený 31.12.2019, no viaceré zdroje uvádzajú, že prvý prípad sa s vysokou pravdepodobnosťou objavil v krajine ešte v priebehu Novembra (zdroj udáva 17.11.2019).

Podobná situácia nastala aj v Taliansku, kde už v roku 2019 nezvyčajne vzrástol výskyt pacientov so zápalom pľúc a chrípkou. Je možné, že títo pacienti už vtedy boli nakazení koronavírusom a nevedomky šírili ochorenie ďalej. V tej dobe však ešte väčšina krajín o novom type koronavírusu nevedela a žiadny z týchto pacientov nebol ani testovaný [zdroj].

Je preto otázne, či je správne tvoriť simulácie nákazy so začiatkom šírenia vírusu od dňa odhalenia prvého prípadu Na základe viacerých dostupných článkov je totiž pravdepodobné, že šírenie začalo minimálne 4-8 týždňov pred prvým oficiálne zachyteným prípadom (krajiny, ktoré koronavírus postihol neskôr, a ktoré už mali údaje o jeho výskyte a pripravené testovacie sady, pravdepodobne zachytili prvý prípad o niečo skôr, ako krajiny, ktoré postihol vírus medzi prvými – Čína, Kórea, Taliansko). Tento predpoklad z časti potvrdzuje aj štúdia britských vedcov z University of Oxford, ktorí pri svojich matematických modeloch uvádzajú, že vírus sa pravdepodobne začal v Taliansku a vo Veľkej Británií šíriť už minimálne 1-2 mesiace pred prvým zaznamenaným úmrtím [zdroj].

4. Je počet nakazených v takom rozsahu, ako udávajú oficiálne štatistiky?

Podľa [zdroj] je vo svete v súčasnosti nakazených na COVID_19 už vyše 1,4 milióna ľudí (údaj k 8.4.2020). Ide o pozitívne testovaných ľudí na prítomnosť koronavírusu. Treba si však uvedomiť, že ide o pomerne dlhú dobu medzi skutočným začiatkom šírenia vírusu a začiatkom masového testovania verejnosti. Je totiž nutné najskôr vôbec zaznamenať, že sa vírus začína šíriť (v prípade koronavírusu išlo o zvýšené choroby spojené s akútnymi respiračnými ochoreniami – bližšie v otázke č.3). Nasleduje snaha o izolovanie vírusu, odhalenie genetickej informácie vírusu a zdieľanie informácie s vedcami a farmaceutickými spoločnosťami po celom svete. Neskôr úvodné testovanie, schvaľovanie, výroba testov vo väčších dávkach. Následná distribúcia po nemocniciach a ďalších odberných miest a môže sa začať so samotným testovaním vo väčšom rozsahu.

Pričom môže ísť aj o dobu niekoľkých týždňov po zaznamenaní zvýšeného výskytu chorôb spojených s akútnymi respiračnými ochoreniami. A možno až niekoľko mesiacov po skutočnom začatí šírenia samotného vírusu (otázka č.3)

Zo začiatku iba pár desiatok/stoviek testov denne (v závislosti od veľkosti krajiny) a začnú sa odhaľovať prvý nakazení. Neskôr sa denné kapacity merania zvyšujú, aby sa odhalilo čo najviac nakazených (pre možnosť včasnej izolácie nakazeného), pričom v niektorých krajinách stúpne počet denne vykonaných testov (od prvého týždňa merania až po súčasnosť) 100 až 1000 násobne zdroj

  • Príklad z USA: Do 10. marca zaznamenali v USA iba 994 prípadov na COVID-19. Naozaj veľmi malé číslo na tak veľkú krajinu. Navyše na skutočnosť, že prvý pozitívny prípad na COVID-19 bol v USA zaznamenaný už 20.1.2020, teda ešte o 11 dní skôr, ako v Taliansku. Na prvý pohľad sa môže zdať, že vírus sa krajine dlho vyhýbal. Avšak článok z The NewYork Times odhaľuje, že v Amerike sa testovanie ľudí na prítomnosť COVID-19 rozbiehalo len veľmi pomaly. Z rôznych dôvodov (dlhé schvaľovacie procesy, centralizácia testovania pod C.D.C – Center of Disease Control and Prevention, blokovanie vývoja testov v iných inštitúciách a iné) sa v polovici Februára vykonávalo v USA len približne 100 testov denne (v celej USA). Až časom sa výroba, distribúcia a zabezpečovanie odberných miest začala rozbiehať, pričom masívny nárast v testovaní zaznamenalo USA až v druhom marcovom týždni. V čase, keď začali rapídne stúpať aj pozitívne testovaní [zdroj].

Vírus však na vývoj testovacích sád a schvaľovacie procesy nečaká. Medzičasom sa šíril medzi mestami, medzi obyvateľmi. Je preto namieste otázka, či krajiny, ktoré masívne zvyšovali svoje testovacie kapacity, vedia odhadnúť skutočný priebeh vývoja šírenia vírusu. V kombinácií s pomerne veľkým časovým rozostupom medzi skutočným začiatkom šírenia v krajine a začatím testovania obyvateľov môže ísť naozaj o veľmi skreslenú a nepravdivú predstavu šírenia vírusu. Predpokladaná krivka šírenia vírusu na základe skutočne nameraného počtu nakazených sa môže výrazne odlišovať od krivky, podľa ktorej sa vírus šíril v skutočnosti.

Skúsme si preniesť simuláciu nákazy s R0=2,4 do Talianska, s predpokladom, že sa vírus začal krajinou šíriť už 25.12.2019 (priebeh šírenia podľa IZP, s R0=2,4, nezavedené opatrenia na zamedzenie šírenia vírusu, teda pri plnej mobilite).

Vrchol šírenia epidémie by v takom prípade nastal 12.3.2020 (v 78 deň od začiatku šírenia). Prísne reštrikcie (zákaz vychádzania) by v takomto predpoklade boli zavedené iba 3 dni pred prirodzeným vyvrcholením šírenia vírusu (šírenia bez reštrikcií).

Z časti tieto predpoklady podporuje aj vedecký článok z Oxford univerzity, v ktorom predpokladajú, že v Taliansku bolo vírusom COVID19 vystavených už 6.3. 2020 viac ako 60% (pri R0 = 2.25) resp. 64%  obyvateľov (pri R0 = 2.75). Vo Veľkej Británií predpokladajú 68% obyvateľstva vystavenej vírusom už k 19.3.2020 [zdroj].

V prípade, ak by sme sa ale chceli držať počtu odhalených prípadov, a predpokladali by sme, že vývoj šírenia nákazy je taký, ako ho zachytili oficiálne odhalené prípady, znamenalo by to, že vrchol šírenia nákazy by bol dosiahnutý neskôr, ako sa predpokladalo (kulminácia odhalených prípadov v Taliansku na COVID19 nastala v období medzi 19-28.3.2020, čiže až približne 3 mesiace po predpokladanom začatí šírenia vírusu). To by pravdepodobne znamenalo, že schopnosť šírenia vírusu nie je až taká veľká, ako sa na začiatku predpokladalo, a priemerné R0 vírusu dosahuje nižšie hodnoty už aj pred zavedením reštrikcií. Nižšie priemerné R0 (nižšia schopnosť vírusu sa prenášať) by tak znamenalo nutnosť prijatia menej radikálnych opatrení na zastavenie šírenia vírusu ako v prípade vyššieho R0.

Na zamyslenie: V Taliansku, po prijatí tvrdých opatrení (so zákazom vychádzania), bol od tohto dátumu zaznamenaný po 3 týždňoch nárast počtu denne nakazených až 9 násobne (587 prípadov denne pred zavedením reštrikcií, 5210 prípadov denne po zavedení reštrikcií) [zdroj].

Inkubačná doba tu určite môže zohrať svoju úlohu, no tá sa momentálne odhaduje na 5,1 dňa. Navyše, z príkladov v otázke číslo dva je zrejmé, že obmedzenie kontaktov (zavedenie zákazu vychádzania), zníženie infekčnej doby (povinná okamžitá karanténa pre ľudí prejavujúci symptómy nákazy), či zníženie % pravdepodobnosti šírenia vírusu (maximalizácia hygienických opatrení), znižuje výrazne celkové R0 v spoločnosti a tým pádom aj úplne mení priebeh šírenia nákazy. Pri meraniach sa však tento trend odzrkadlil až približne 3 týždne po zavedení reštrikcií. V čase, keď sa počet denných testovaní na vírus stabilizoval.

Je pravdepodobné, že počet ľudí, ktorí prišli do kontaktu s koronavírusom je oveľa vyšší, ako uvádzajú oficiálne štatistiky. Koľko bolo skutočne infikovaných jedincov na COVID19 sa dozvieme pravdepodobne až vtedy, keď budú k dispozícií tzv. „antibody“ testy, to znamená testy, ktoré odhaľujú prítomnosť nie samotného vírusu, ale protilátok, ktoré si telo vytvorilo pri kontakte s vírusom (a ktoré v tele pravdepodobne pretrvávajú). Prvé takéto testy sa už objavujú (tzv. rýchlo testy), avšak sú zatiaľ veľmi nespoľahlivé [zdroj].

5. Aká je smrtnosť a úmrtnosť na COVID-19?

Základné vysvetlenie pojmov: Rozdiel medzi úmrtnosťou a smrtnosťou: Smrtnosť je demografický ukazovateľ, udávajúci podiel zomrelých zo skupiny zasiahnutých určitým javom, napríklad chorobou (vírusom). Úmrtnosť sa vzťahuje na celkovú populáciu, smrtnosť iba na vybranú podmnožinu. Napr. úmrtnosť v dôsledku zrážky chodca s vlakom je veľmi nízka, lebo k nej dochádza zriedkavo, ale smrtnosť sa blíži k 100 %, lebo túto zrážku takmer žiadny chodec neprežije.

Smrtnosť na konkrétny druh vírusu určujú dva základné vstupné údaje:

1. Počet ľudí, ktorí v dôsledku vírusu zomreli
2. Počet ľudí nakazených vírusom

Výsledná smrtnosť sa vypočíta ako podiel týchto dvoch vstupných údajov. Na základe aktuálnych, oficiálnych štatistík, sa smrtnosť na COVID 19 pohybuje približne na úrovni 5%. Inak povedané, 5 ľudí zo 100 nakazených vírusu podľahne. Ak  by sme sa pozreli na odhady vedcov, tie sa pohybujú na úrovni okolo 1-2% [zdroj].

Určovať smrtnosť na COVID19 je však momentálne veľmi predčasné, keďže oba vstupné údaje sú momentálne veľmi nejasné [zdroj] [zdroj]. A to z dôvodov:

1. Nevieme s určitosťou povedať, koľko ľudí bolo naozaj vystavených vírusom (otázka č.4).

2. Ak prípadov bolo viac, nevieme ako tieto neodhalené prípady skončili. Pacient mohol zomrieť doma či v domove dôchodcov, pričom nebol nikdy otestovaný na prítomnosť koronavírusu.

3. Každá krajina má inú metodiku pre určovanie úmrtia na COVID-19

Napríklad Taliansko, ktoré väčšina krajín označuje ako za odstrašujúci príklad v boji s COVID-19, zaraďuje do počtu úmrtí každého človeka, ktorý bol pozitívne testovaný na koronavírus a následne zomrel. Nezohľadňuje sa pritom, či mal alebo nemal pred ochorením iné závažné ochorenia.

Odhaduje sa, že až pri 99% všetkých oficiálnych úmrtí na COVID-19 v Taliansku bolo pridružené aj iné, závažné ochorenie [zdroj]. 

Pre porovnanie, Slovensko pristúpilo k úplne inej metodike, a to starostlivo posúdiť, či pacient naozaj zomrel na dôsledok COVID-19, alebo bola primárna príčina úmrtia iné ochorenie [zdroj].

Zadefinovanie jasných a jednotných pravidiel v rámci celého sveta sa zatiaľ nechystá ani Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Necháva to na individuálnom posúdení každej krajiny.

Príklad z minulosti: To, že je veľmi náročné v dobe aktívneho šírenia vírusu odhadnúť skutočnú mieru úmrtia v dôsledku nového vírusu (pomer skutočne vystavených vírusu k úmrtiam spôsobeným vírusom) potvrdzuje aj príklad s tzv. „Prasacou chrípkou“ (H1N1), ktorá sa svetom šírila v roku 2009. Ako uvádza článok BBC.com, na začiatku šírenia vírusu H1N1 sa odhadovala úmrtnosť v dôsledku vírusu približne na 10% (každý desiaty prípad skončil smrťou). Ešte 10 týždňov po začatí epidémie bol odhad úmrtnosti korigovaný na 0,1% až 5,1% (v závislosti od krajiny). Prekvapenie prišlo až s odstupom času po ukončení šírenia. Tím lekárov totiž prišiel so záverom, že úmrtnosť bola v skutočnosti ďaleko nižšia, a to iba 0,02%. Teda až 500 násobne nižšia, ako sa predpokladalo na začiatku šírenia vírusu.

Je teda veľmi pravdepodobné, že aj v prípade COVID-19 sa smrtnosť bude časom upravovať.

Jedným z najspoľahlivejších ukazovateľov, ako vieme zistiť, ako veľmi nás koronakríza zasiahla, je porovnanie úmrtnosti v období Február-Marec-Apríl 2020 s predošlými obdobiami (Február-Marec-Apríl 2015-2019). Rozdiel by mal aspoň približne napovedať, koľko ľudí podľahlo vírusu či už priamo (v dôsledku samotného vírusu), alebo nepriamo (v dôsledku prijatých opatrení pri boji s vírusom). K nepriamym úmrtiam sa bližšie venujeme v otázke č.7

6. Je % smrtnosti v rámci každej vekovej skupiny rovnaká?

Štatistiky zo všetkých krajín postihnutých epidémiou jednoznačne ukazujú, že ľudia nad 65 rokov zomierajú v dôsledku nakazenia sa COVID-19 omnoho častejšie ako mladšie ročníky. Ako už bolo spomenuté, väčšina ľudí, ktorí na ochorenie zomierajú už predtým trpeli inými závažnými ochoreniami ako napríklad vysoký krvný tlak či cukrovka [zdroj]. Je teda zjavné, že najviac ohrozenou skupinou obyvateľstva sú práve starší ľudia nad 65 rokov, ktorí už pred nakazením trpeli inými závažnými ochoreniami. V nižšie uvedenej tabuľke uvádzame štatistiky úmrtnosti na COVID-19 v 4 vybraných krajinách pričom obyvateľov krajín rozdeľujeme do dvoch skupín podľa veku a to na 0-65 a 65+ [zdroj].

Z uvedených údajov okrem iného vyplýva, že každá krajina má inú štruktúru obyvateľstva, a teda má aj iný podiel obyvateľov v skupine 0-65 a 65+.

Napríklad v Taliansku predstavujú ľudia nad 65 rokov až 23% populácie pričom je u nich až 49 násobne vyššia šanca, že na ochorenie COVID-19 zomrie človek práve z ich vekovej skupine. Pri porovnaní so skupinou 0-30 ročných, je táto pravdepodobnosť až viac ako 500 násobná.

Potvrdzujú to aj taliansky vedci, ktorí skúmali úmrtia v jednotlivých skupinách obyvateľstva a zistili, že priemerný vek zosnulého na COVID-19 v Taliansku je 80,5 roka, pričom opäť, väčšina z nich trpela inými závažnými ochoreniami [zdroj]. Dá sa teda konštatovať, že tzv. produktívne obyvateľstvo má výrazne menšiu pravdepodobnosť úmrtia na COVID-19 ako ľudia nad 65 rokov.

7. Prečo je tak vysoká smrtnosť v Taliansku v porovnaní s inými krajinami?

Dôvody sa uvádzajú rôzne, my prinášame 7 z nich:

1. Demografia Talianska – ako je vidieť aj v tabuľke v otázke č.6, Taliansko je krajina s naozaj veľkým podielom starších k celkovej populácií (až 23% obyvateľov nad 65+. USA iba 16%, priemer EU 19%) [zdroj]. Priemerný vek dožitia v Taliansku je v porovnaní s priemerom EU o 2,8 rokov vyššia v prípade mužov (v porovnaní so Slovenskom až o 7 rokov) a o 1,8 rokov vyššia v prípade žien (v porovnaní so Slovenskom o 4 roky [zdroj]. A keďže štatistiky jednoznačne potvrdzujú, že najväčšia smrtnosť na COVID-19 je u starých ľudí, je predpoklad, že demografia hrá svoju rolu.

2. Sociálny kontakt u ľudí 65+ – jedno je mať pomerne silné % zastúpenie staršej generácie v krajine, druhé je ich mať aj vírusom reálne nakazených. Ako sme si vysvetlili v otázke č.2, počet blízkych kontaktov hrá na celkovom výpočte R0 naozaj veľkú rolu. Taliansko je vo všeobecnosti známe svojím rodinným a spoločenským životom. Ľudia už odmalička žijú viac spoločenský život v porovnaní s, povedzme „chladnejšími krajinami“ typu Nemecko, Rakúsko ale aj Slovensko či Česko. Rozdiel v životnom štýle je však ešte výraznejší v rámci staršej generácie. Senior v Taliansku často krát žije ešte dlho po nástupe na dôchod plnohodnotný spoločenský život. Nie je tak často osamelý ako v prípade dôchodcu zo Slovenska [zdroj] a nie sú ani v tak vysokej miere izolovaný v domove dôchodcov (len malé % dôchodcov v Taliansku je umiestnených do domova dôchodcov. Posledné roky svojho života trávia v spoločnosti rodiny) [zdroj].

V tabuľke nižšie je veľmi hrubé porovnanie, ako počet sociálnych kontaktov dokáže ovplyvňovať výšku R0 a tým aj predpokladaný počet nakazených na vrchole šírenia nákazy, či celkový počet nakazených v rámci populácie. V prípade najohrozenejšej skupiny (65+), môže byť z dôvodu zvýšených sociálnych kontaktov priemerná hodnota R0 v Taliansku naozaj výrazne vyššia v porovnaní s inými krajinami. Stačí, ak majú talianski dôchodcovia napríklad len o 3 blízke kontakty v priemere viac, ako ich slovenskí kolegovia.

3. Úroveň zdravotníctva. Taliansko disponuje v priemere na 100 000 svojich obyvateľov 262,5 liečebnými lôžkami (údaj z roku 2017) [zdroj]. V porovnaní napríklad s Nemeckom, ide o 2,3 krát menej lôžok. V porovnaní so slovenskom 1,87 násobne menej. V porovnaní s tzv. JIS oddeleniami (critical care bed) už na tom Taliansko stojí lepšie. Dosahuje 12,5 lôžok na JIS oddelení na 100 000 svojich obyvateľov. Priemer EU je 11,5, pričom Nemecko dosahuje číslo až 29,2. Slovensko so svojimi 9,2 lôžkami na 100 000 obyvateľov je v tomto ukazovateli podpriemerné v EU [zdroj].

Je otázne, akou mierou ovplyvnilo kapacitné a technické zabezpečenie talianskych nemocníc celkový priebeh koronakrízy v Taliansku. Nie je to totiž iba o kapacite lôžok, ale aj o kapacite nemocničného personálu (doktori a sestričky) či o správnom managemente prijímania, koordinovania a liečenia pacientov v prípade nákazy na vírusové ochorenie Taliansko, zdá sa, nezvládlo nabehnutie na krízové scenáre a neboli schopný včas reorganizovať oddelenia v nemociach tak, aby sa vytvorili separátne oddelenia iba pre pacientov s COVID-19.

Problém sa zhoršil aj po nariadení vlády uzatvoriť školy a materské centrá, ktoré prispeli k tomu, že veľa zdravotníckeho personálu muselo ostať doma na tzv. „OČR“. Niektoré krajiny, ako je napríklad Švédsko, práve kvôli tomuto riziku ponechali základné školy otvorené [zdroj].

Výpadok personálu nastal aj z dôvodu, že viacero zdravotníkov muselo ostať doma na povinnej karanténe, z dôvodu, že prišli do kontaktu s nakazeným pacientom/kolegom. Napríklad Veľká Británia odhaduje, že v určitom momente bolo z ich zdravotníctva v karanténe alebo nakazených až 25% personálu. [zdroj]

Tieto, a možno ešte mnoho ďalších faktorov mohli prispieť k tomu, že Talianske zdravotníctvo zvýšený nápor chorých neunieslo. Čo mohlo, a pravdepodobne aj prinieslo zvýšenú úmrtnosť aj na iné, bežné ochorenia, úrazy, čí dopravné nehody. Z dôvodu, že im nebola poskytnutá zdravotná starostlivosť včas (ak vôbec) [zdroj].  

4. Boli medzi prvými a teda málo pripravení

5. Vírusy sa lepšie prenášajú v oblasti s výrazným znečistením ovzdušia – Severné Taliansko je naozaj viac vystavené znečistením ovzdušia v porovnaní s inými regiónmi. Nie je však vidieť očividná korelácia s inými krajinami, ktoré majú podobné znečistenie (Nemecko, Poľsko, Británia…). Tieto krajiny nemajú takú smrtnosť ako má Taliansko [zdroj].

6. Príliš veľká odolnosť obyvateľstva Talianska na antimikrobiálne lieky (antibiotika) – Taliansko má najvyšší počet úmrtí v dôsledku antimikrobiálnej rezistencie v EÚ. Až tretina všetkých úmrtí EÚ v dôsledku antimikrobiálnej rezistencie sa vyskytuje práve v Taliansku. Aj keď antibiotiká nie sú účinné na samotný vírus, vírusová infekcia môže často otvoriť cestu k sekundárnym infekciám alebo komplikáciám, ako je napríklad bakteriálna pneumónia. Ak ju potom nie je možné správne liečiť antibiotikami, z dôvodu, že baktérie sú rezistentné, môže to byť to, čo zabije pacienta, a nie samotný vírus [zdroj].

7. Náhoda – Keďže je reprodukčné číslo R0 variabilné v čase, a dramaticky stúpa v čase zvýšených blízkych kontaktov, mohlo sa stať, že za zrýchlením šírenia vírusu na severe Talianska stoja aj veľké spoločenské podujatia ako je napríklad futbalový zápas ligy majstrov. Iste, zápasy ligy majstrov sa nehrajú iba na severe Talianska, no možno iba zápas v Miláne, kde hral tím Atalanta Bergamo, bol ohniskom nákazy, čoho výsledkom mohlo byť nakazenie niekoľko stoviek ľudí [zdroj].

8. Hrozí Slovensku Taliansky scenár?

Slovensko, v porovnaní s Talianskom, zaznamenalo prvý prípad nákazy COVID-19 až o 35 dní neskôr. A to v čase, keď Taliansko už naplno bojovalo s vírusom, v čase, keď zavádzalo  prísne reštrikcie na zamedzenie šírenia nákazy. A v čase, keď Taliansko hlásilo oficiálne už 197 obetí. Je vysoko pravdepodobné, že Slovensku nehrozí scenár, ktorý sa odohral v Taliansku alebo Španielsku. A to z nasledujúcich dôvodov:

  1. Na Slovensku sme zaznamenali prvý potvrdený prípad neskôr ako v okolitých krajinách – a preto sme mali relatívne dostatok času pripraviť sa a zároveň poučiť z chýb iných krajín, ktoré zaznamenali prvé prípady oveľa skôr (krízové plány, posilnenie technického vybavenia v nemocniciach, personál, ochranné pomôcky…. ). Boli prijaté krízové plány v rámci krajiny ale aj v rámci našich najväčších miest, a mali sme dostatok času pripraviť aj zdravotnícky systém na zvýšený nápor hospitalizovaných,
  2. Na Slovensku sa zaviedli prísne opatrenia (vyššie hygienické štandardy, zrušenie všetkých veľkých podujatí, zatvorenie škôl, obchodov…) takmer okamžite po zaregistrovaní prvého prípadu a reagovali sme veľmi promptne a disciplinovane. Je preto predpoklad, že sa Slovensku podarilo výrazne znížiť repdoručkný faktor R0 hneď v počiatkoch šírenia vírusu (ešte pred dosiahnutím exponenciálneho rastu) a doterajšie dáta o počte nakazených to potvrdzujú [zdroj]
  3. Slovensko má inú demografiu ako Taliansko či Španielsko, navyše staršia generácia nemá toľko sociálnych kontaktov a nestretáva sa tak často ako v krajinách na juhu Európy, čo výrazne znižuje reprodukčný faktor R0,
  4. Na Slovensku nemáme tak vyspelý a rozvinutý cestovný ruch, predovšetkým čo sa týka turistov zo zahraničia. V Taliansku vrcholila lyžiarska sezóna s miliónmi návštevníkov počas sezóny. To je výrazný rozdiel oproti Slovensku, kde je aj tak väčšina prenocovaní zahraničných turistov sústredená do letnej sezóny,
  5. Sú náznaky, že krajiny východnej Európy by mohli mať genetickú výhodu v odolnosti proti chorobe COVID-19, založenú aj na predošlých vakcináciách obyvateľstva (vakcína na tuberkulózu [zdroj].

Ako vyplýva z posledných údajov, ani po niekoľkonásobnom navýšení kapacity testovaných ľudí, očividne neprišlo k zvýšeniu odhalených prípadov [zdroj]. Na celom svete pozorujeme skôr opačný trend. 

Porovnanie počtu testovaných a pozitívnych prípadov [zdroj]

To potvrdzje, že na Slovensku je skutočne veľmi malý počet nakazených a nákaza sa šíri extrémne pomaly. To má však za následok takmer nulové budovanie kolektívnej imunity.

Takýto prístup má zmysel, iba pokiaľ v ňom vytrváme až do vyvinutia a podania vakcíny, čo nastane pravdepodone až v priebehu roka 2021.

9. Aká je úmrtnosť na COVID-19 v porovnaní s inými príčinami úmrtí?

Odhaduje sa, že v dôsledku COVID-19 bolo doteraz usmrtených približne 130 000 ľudí (k 16.4.2020). Od začiatku roka 2020 zomrelo v dôsledku sezónnej chrípky 140 000 ľudí, v dôsledku fajčenia 1 445 00 ľudí, v dôsledku alkoholu 723 000 ľudí a nehody na ceste si vyžiadali vyše 390 000 obetí. https://www.worldometers.info/

Súčasná úmrtnosť na COVID-19 je približne 0,00002% (1,67 ľudí na 100 000 obyvateľov).

Každé jedno úmrtie je pre rodinu, kamarátov a blízkych zosnulého obrovská tragédia. Z pohľadu štatistiky však ide o jedno zo 170 000 celosvetových úmrtí za jeden jediný deň. Úmrtí, ktoré sú spôsobené rôznymi príčinami – onemocnenia (kardiovaskulárne, onkologické, respiračné, diabetes), infarkty, úrazy, tragické nehody, podvýživa, vraždy, predávkovanie rôznymi psychotropnými látkami, samovraždy a mnoho ďalších.

Skúsme si aj na základe tabuľky nižšie uvedomiť skutočnosť, že pravdepodobnosť smrti v dôsledku ochorenia spôsobené COVID-19 nie je v porovnaní s ostatnými príčinami smrti vôbec tak vysoká. Je stále ďaleko viac pravdepodobné, že zomriete na infarkt alebo rakovinu ako na chorobu vyvolanú COVID-19.

zdroj

10. Aká je skutočná sila pandémie a akou cestou sa vybrať ďalej?

Nie je možné v súčasnosti s určitosťou povedať, akú reálnu silu pandémia COVID-19 pre spoločnosť predstavuje. A to z týchto 5 hlavných dôvodov:

  1. Nevieme s istotou povedať, kedy sa koronavírus začal v jednotlivých krajínach naozaj šíriť (otázka č.3). Ak skôr, ako sa predpokladá, tak základné reprodukčné číslo R0 pre koronavírus je pravdepodobne nižšie, ako sa pôvodne predpokladalo.
  2. Nevieme s určitosťou povedať, koľko ľudí je/bolo novým koronavírusom nakazených. Čo však vieme s istotou povedať je, že ich je/bolo určite viac, ako udávajú oficiálne štatistiky (otázka č.4)
  3. Nevieme, koľko ľudí naozaj zomrelo na priamy dôsledok ochorenia COVID-19 (otázka č.5)
  4. Ak nepoznáme skutočný počet nakazených a počet úmrtí na COVID-19, nevieme určiť smrtnosť COVID-19, a tým pádom ju nemôžeme porovnať so smrtnosťou iných chorôb
  5. Nevieme s určitosťou povedať ani to, aký dopad mali prijaté opatrenia v jednotlivých krajinách na priebeh nákazy. Tabuľka nižšie znázorňuje 6 vybraných krajín s podobným začiatkom šírenia nákazy (na základe prvého odhaleného prípadu), s rozdielnou úrovňou opatrení, s rozdielnou úmrtnosťou

Je nespochybniteľné, že vírus sa dostal do celého sveta a nakazil milióny ľudí a v konečnom dôsledku nakazí takmer celú populáciu na planéte. To sa nepodarilo iným koronavírusom, aj keď mnohé iné vírusové či bakteriálne ochorenia majú tiež celosvetové rozšírenie. Chorobu COVID-19 preto určite netreba podceňovať a je potrebné neustále vyhodnocovať dáta a reagovať na vývoj.

Jednotlivé krajiny sveta, ktoré už nezaznamenávajú extrémny denný nárast nákazy na koronavírus, stoja momentálne pred otázkou, ako ďalej postupovať. V hre sú dva scenáre:

1. Pokračovať dlhodobejšie v súčasných prijatých opatreniach (poprípade ich ešte sprísňovať). A to za účelom úplného zastavenia šírenia vírusu v rámci populácie. Takýto prístup má však zmysel iba vtedy, pokiaľ v ňom vytrváme až do vyvinutia a podania vakcíny, čo nastane pravdepodone až v priebehu roka 2021. To by malo logicky enormné ekonomické a sociálne následky.

Navyše hrozí, že krajiny, ktoré nepristúpili k tak drastickým opatreniam, a nechali vírus “voľnejšie” šíriť dlhšiu dobu od prvého zaznamenaného prípadu (napríklad Nemecko, UK, USA, Holandsko, Rakúsko, Švédsko), budú postupne prijímať uvoľnenie reštrikcií a nabehnú rýchlejšie na život, aký sme poznali pred koronakrízou (maximálne so zvýšenými hygienickými štandardami). Ak ich budeme chcieť/musieť nasledovať (nemôžeme byť jediný ostrov v Európe so zatvorenými hranicami) môže prísť druhá vlna nákazy – a to kvôli tomu, že sme si nebudovali kolektívnu imunitu, pretože pre vírus je Slovensko stále takmer nedotknutá krajina plná potenciálnych hostiteľov.

2.Prijať plán postupného uvoľňovania prijatých opatrení s cieľom postupného znovuoživenia ekonomiky a začať ho napĺňať

Mnoho krajín už dnes začína zverejňovať svoje plány postupného uvoľňovania opatrení zavedené kvôli pandémii COVID-19. Medzi prvými krajinami sú Dánko a Nórsko [zdroj], pričom 6.4. sa pridalo aj Rakúsko [zdroj]

Krajiny si totiž uvedomujú, že je dôležité nájsť balans medzi hrozbou z vírusu a hrozbou zo sociálno-hospodárskeho úpadku krajiny (ktoré nariadené opatrenia postupne spôsobujú). Navyše, dôležitým faktorom pri boji s vírusovou epidémiou je aj riadenéadresné zamorovanie. Teda postupne uvoľňovať a cieliť pravidlá tak, aby sme ochránili staršiu a najzraniteľnejšiu časť populácie a zároveň si budovali kolektívnu imunitu.

Tento prístup už zavádza aj Česká republika, kde sa námestník ministra zdravotníctva Roman Prymula nechal počuť, že vzhľadom na to, že vakcína je stále v nedohľadne, je za uvoľnenie pravidiel a riadeného zamorovania krajiny [zdroj].

Akou cestou sa vyberie Slovensko?

To je samozrejme na rozhodnutí kompetentných ľudí – politikov, a dúfajme, najmä odborníkov. Na základe vyššie uvedených faktov a analýz sa nám však zdá druhý scenár oveľa vhodnejší – menej škodlivý pre ekonomiku a pre sociálne a duševné zdravie obyvateľov z dlhodobého života v obmedzenom režime. Pravda, je to zaiste aj náročnejší scenár na koordináciu krokov a správne rozhodnutia, no s tímom odborníkov a dostatočnou personálnou kapacitou všetkých zložiek aj najefektívnejší.  

Na záver by sme chceli dodať len jedno:

V žiadnom prípade nenabádame na porušovanie pravidiel, rešpektujme nariadenia vlády, no to neznamená, aby sme o danej téme nezačali diskutovať a pozerať sa na vec aj z inej stránky.

  • Ing. Matej Daňo, PhD.
  • Ing. Marek Adamech, PhD.
  • Mgr. Magdaléna Matejová

COVID-19

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

Create your website at WordPress.com
Začíname